Svetové kancelárie

2013-05-02

Dostávali už kancelárie niekedy toľko pozornosti? V televíznom seriáli The Office and Mad Men sa dramatické momenty odohrávajú medzi kopírkami a pracovnými stolmi. Ale ako sa líšia kancelárska kultúra a hierarchia v rámci jednotlivých krajín? Kinnarps sa pozrel bližšie na meniaci sa svet - a vysvetlí nám koncept.

Po materiálnej stránke sa zdá, že väčšina kancelárií sa skladá z rovnakej spleti káblov, rovnakých zvukov tlačiarní, osvetlenia a studených šálok kávy.

Ale fyzické prostredie je jedna vec. Aká je skutočná kultúra v kancelárii a aké sú jej oficiálne a neoficiálne hierarchie?

V televíznom seriáli Mad Men máme možnosť sledovať reklamnú agentúru na Madison Avenue v New Yorku v 60-tych rokoch, kedy muži na obed pijú martini a ženy sú podriadené sekretárky.

Ak bolo toto jadrom amerického kreatívneho klastra pred 50 rokmi, tak teraz sa presťahoval na západné pobrežie a Silicon Valley v Kalifornii.

Lennart Frantzell pracoval 25 rokov ako IT architekt pre IBM.

"Pracujeme so začínajúcimi firmami (start-upmi) a vidíme ako sa hierarchia viac a viac uvoľňuje. Ľudia vás budú počúvať, ak ste v niečom dobrý. Potom nezáleží na tom, či ste najmladší alebo najstarší, alebo kto ste," hovorí.

Myslí si, že zhora kontrolované pracovné prostredie sa stalo meritokraciou - vedomosti zabezpečujú vyššie postavenie než pracovná pozícia.

"Sedíte pri stole s ostatnými, niektoré dni pracujete z domu, alebo sa stretávate v kaviarni, ktorá má internetové pripojenie. Pokiaľ si spravíte svoju prácu a ste kontaktovateľný, môžete pracovať skoro kdekoľvek a kedykoľvek chcete," hovorí Lennart Frantzell.

V Japonsku však stále pretrvávajú jasne definované hierarchie.

Existujú pravidlá, ktoré jasne zdôrazňujú čo je správne a čo je nesprávne.

Jesper Edman, výskumný pracovník na Japonskom Inštitúte Štokholmskej Ekonomickej Školy a Univerzite Hitotsubashi žije v Japonsku 22 rokov.

Navštevoval 3-týždňový kurz etikety. Ak stretnete manažéra, váš chrbát musí byť ohnutý o 15 stupňov. Pri stretnutí so zákazníkom to musí byť 30-stupňový uhol, a ak ste urobili chybu a chcete sa ospravedlniť, musíte sa ohnúť v 90-stupňovom uhle od pása nahor," hovorí.

Oblečenie je tiež jednou z dôležitých častí japonských kancelárskych pravidiel. K určitému dátumu v máji začnú všetci nosiť košele s krátkymi rukávmi, bez ohľadu na počasie. V septembri sa zase všetci vrátia k dlhým rukávom.

 

Jesper Edman tiež rozpráva o kultúre zasadaní a rokovaní, ktorá sa líši od tej západnej. Pri stretnutí na rokovaní sa zásadne o ničom nerozhodne - všetko je vopred rozhodnuté, alebo sa rozhodne dodatočne. Preto nie je nezvyčajné, ak si vrcholový manažér počas zasadania pospí. Mladší zamestnanci ho dodatočne informujú, keď sa o veciach rozhodne.

V tradičnej japonskej kancelárii nie sú žiadne deliace steny ani obrazovky.

"Manažéri sedia najbližšie k oknám, vedľa nich sedia manažéri na nižšej úrovni a tak to zostupne pokračuje ako v armáde až po sekretárku, " hovorí Jesper Edman.

Zjavná japonská hierarchia bola niečím, čo si všimol aj fotograf Lars Tunbjörk, keď pripravoval svoju knihu Office (Kancelária).

"Ak mi manažér dovolil fotiť, mohol som zamestnancov vyrušovať, koľko som chcel. Mohol som si robiť, čo som chcel, nemal som žiadne ďalšie limity," hovorí. Po mnohé roky dokumentoval Lars Tunbjörk každodenný život v kanceláriách v Tokiu, New Yorku a Štokholme.

"V New Yorku som bol ohromený tým, aké štýlové, dizjnérmi navrhnuté a honosné boli recepcie, ale čo sa skrývalo za nimi, boli malé, šedé kabínky, v ktorých všetci sedeli. A to bola jedna z najväčších reklamných agentúr v New Yorku. V Japonsku to bolo neuveriteľne neporiadne. Nikdy som nevidel taký neporiadok. Každý bol sústredený iba na prácu, nejaká estetika nič neznamenala," hovorí.

V iných krajinách, naberá estetika úplne nový rozmer. Vezmite si, napríklad Dánsko, krajinu, ktorá má celkom určite povesť liberálneho prístupu k poriadku - ale otázky dizajnu a architektúry boli najdôležitejšou prioritou pre mnohé spoločnosti. Je to charakterizované dlhou tradíciou remeselníctva a radom dizajnérskych celebrít.

Plavba loďou medzi Dánskom a Švédskom trvá iba 20 minút, ale rozdiely medzi týmito susednými krajinami sú jasné. Organizácie vo Švédsku sú plochejšie. A väčšina spoločností používa kancelárie otvoreného typu. Vedúci jednotlivých oddelení sedia bok po boku so svojimi zamestnancami za jedným stolom, čo nie je až také bežné v krajinách ako Holandsko a Nemecko, ktoré sú viac hierarchicky zamerané.

"Bezprostredné ekonomické výhody kancelárií otvoreného typu sú skvelé. Znížené náklady na priestory, nižšia spotreba energie, nižšie náklady na čistenie. Existujú štúdie, ktoré ukazujú, že zamestnanci viac komunikujú, ale ide skutočne iba o prázdne reči? Ako to skutočne vplýva na produktivitu, je ťažké zmerať," hovorí Aram Seddigh, ktorého dizertačná práca sa zaoberá tým, ako rôzne kancelárske prostredia ovplyvňujú zdravie a produktivitu.

Americká štúdia ukázala, že tí, ktorí pracujú v kanceláriách otvoreného typu sú každých jedenásť minút niečím vyrušení. Inými slovami, to je viac ako 40 krát za deň. Výskum tiež ukazuje, že najchytrejšia časť mozgu, čelné laloky sú takto využité na blokovanie rozptyľovania namiesto toho, aby pomohli pri riešení pracovných úloh.

Stres a konštantné vyrušovanie v práci sú nielen nepríjemné, ale môžu v najhoršom prípade viesť až k fyzickej chorobe.

Táto záležitosť sa vo Francúzsku rozvinula do celonárodnej diskusie a dostala sa až na úroveň vlády. Verilo sa, že prospešné bude zavedenie 35-týždňového pracovného týždňa (z pôvodného 40-týždňového) v roku 2000 - ale paradoxne sa stres iba zvýšil, keďže zamestnanci sa snažia stihnúť viac v kratšom čase. Kyvadlo sa však aj vo Francúzsku dalo do pohybu a stále viac a viac firiem si začína uvedomovať, že aby zostali konkurencieschopnými, musia investovať do lepšieho a zdravšieho pracovného prostredia.


Markus Wilhelmson