Postavené z tridsať miliónov slamiek...

2012-10-12

Ekologické stavby sú časťou prítomnosti i budúcnosti. Ale dom vyrobený výhradne z rákosia na brehu útočiska vtákov Lake Tåkern dokazuje, že staré techniky v inovatívnom dizajne môžu fungovať aj pre dnešné i budúce udržateľné budovy.

Tŕstie je úžasný materiál, "hovorí architekt Jonas Edblad z Wingårdhs, ktorý navrhol nedávno otvorený Naturum [Visitor Centre] na brehu jazera Takern Bird Sanctuary.

Dom plne pokrytý trstinou, v sochárskom a futuristickom dizajne - ale postavený na tisíc rokov starou technikou, ktorá sa bežne používa v súčasnej architektúre. Ale možno by sa tento materiál mal používať častejšie, keďže tŕstie je veľmi vhodné pre ekologické stavby.

"Keď sme zistili, že jazero Takern má jednu z najlepšieho tŕstia vo Švédsku, uvedomili sme si, že sme získali prístup k veľmi vzrušujúcemu materiálu, do ktorého sa očividne oplatí investovať," pokračuje.

Naturum predstavuje výstavu a inšpiratívne zariadenie, ktoré sa nachádza v krásnom, často unikátnom chránenom krajinnom prostredí. Je založené na unikátnom švédskom koncepte, ktorý Švédska agentúra ochrany životného prostredia začala pred mnohými desaťročiami, a momentálne ich vieme napočítať tridsať. Z Abisko v Laponsku na severe do Stenshuvud na južnom cípe Skane. Naturum nie je veľmi známy pojem v oblasti architektúry, ale s nedávno otvoreným zariadením v Takerne, bola zorganizovaná architektonická súťaž spoločne s Územnou správnou radou v Östergötland, ktorú vyhrali architekti Wingårdhs v Göteborgu. To čo bolo rysom víťazného návrhu je tridsať miliónov brčiek rákosia na daný objekt.

Pre každého, kto sa blíži k budove po drevených chodníkoch, náhodne umiestnených po okrajoch lesa, sa v obzore objaví ako osamelý monolit presne tam, kde sa pohľad rozšíri, poskytujúc panoramatický záber smerom Omberg na druhej strane. Z hľadiska dizajnu je objekt podobný briliantu, aj keď povrch rákosia má kompaktný a matný povrch a trochu jednotvárny tón. Jeho silueta sa vyznačuje strmou, nepravidelnou strechou s mnohými uhlami a hlbokými výrezmi. 

Jonas Edblad sa skôr prikláňa k porovnaní s vtáčou búdkou. Myslí si, že organicky tvarované, hladké okraje pripomínajú vtáčie perie.

Nepravidelne rezané tvary sú priamo závislé od špecifických vlastností materiálu. Aby materiál vydržal čo najdlhšie, nesmie udržiavať príliš veľa vlhkosti. Strmé strechy sú preto navrhnuté tak, aby z povrchu odtekala voda. Štyridsaťpäť stupňové uhly sú preto dôležité k zachovaniu materiálu na dobu 50 až 70 rokov.

Rákosie je tiež prirodzene izolačný materiál, čo zodpovedá približne 10 centimetrom bežných izolácií. Technológie a rámec je založený na skúsenostiach z energeticky pasívnymi domami - dobre izolovaným a vzduchotesným prostredím v kombinácii s mechanickým vetraním a účinnou rekuperáciou tepla. Za normálnych okolností, je táto budova navrhnutá tak, aby si zachovala teplo, ktoré sama vyprodukuje.

Reed is also a naturally insulating material, corresponding to approximately 10 cm of conventional insulation. Moreover the technology and framework used is based on the experiences from passive energy houses - a well-insulated and airtight climate shell combined with mechanical ventilation and efficient heat recovery. Normally, this reed building is expected to work without any heat source other than that generated by the building itself.

"Kľúčovým prvkom ekologických stavieb je samozrejme využitie miestne dostupných materiálov," hovorí Jonas Edblad. "Okrem rákosia z Takernu sme použili vápenec z Borghamnu v podlahách, rovnako ako sklo a lokálne vyrábané drevárske výrobky."

Slamené rastliny, ako je trstina a bambus patria medzi najstaršie a stále najpoužívanejšie stavebné materiály, najmä v trópoch. Jednou z výhod je, že sa ľahko využívajú pri stavbách. Poskytujú ľahkú konštrukciu s dobrým vetraním, ktoré sú nenáročné na údržbu a tiež odolávajú zemetraseniam. Materiály sú lacné a remeselné nástroje boli vyvinuté v priebehu vekov.

Nevýhodou by sa mohlo zdať nebezpečenstvo vzniku požiaru, o ktorom Jonas Edblad už dostal početné otázky. Tvrdí, že táto obava je prehnaná. Skúsenosti ukazujú, že tradičným švédskym slameným strechám – tu bežnému typu konštrukcií z rákosia – požiar až tak veľmi nehrozí. 

"Rákosie je často tak plné vlhkosti, že sa nemôžu vznietiť," vysvetľuje. "Ak sa ho niekto pokúsi zapáliť, zvyčajne zažiari ako cigara a tak je možné načas objaviť nebezpečenstvo."

Vo Švédsku, rovnako ako v iných severských krajinách, sa tŕstie stále používa pri výrobe striech.  Tieto strechy sú bežné na juhu Švédska, v neposlednom rade Skåne. Sú udržiavané stále skupinou zručných klampiarov, ktorí v posledných rokoch majú viac a viac práce. Záujem o švédske slamené strechy je na vzostupe a v poslednom čase je o ne opäť záujem.

Využitie rákosia v modernej architektúre možno vidieť v Holandsku – je skôr experimentálne. Možno ich vidieť ako tradičné strešné krytiny ale aj ako inovatívne slamené konštrukcie. Dokonca aj Dáni majú značný záujem o využitie rákosia a slamy ako materiálu pre využitie v súčasnej architektúre.
Navyše, v dnešnej globálnej ekologickej architektúre, sa prejavuje stále  rastúca vášeň pre použitie starých stavebných techník, a to nie len za pomoci tŕstia a bambusu. Zelená architektúra budúcnosti sa inšpiruje islandskou tradíciou pokrývajúc celé domy trávu, hlinenými domami v Sýrii, jurtami v Mongolsku, iglu v Grónsku a jaskynnými domami v južnej Európe.

Ale architekti v Wingårdhs v Göteborgu sú zatiaľ spokojní s novou budovu z rákosia.
Švédsko má tiež vlastné vynikajúce a futuristické stavby vyrobené pomocou tohto jednoduchého a tradičného slameného materiálu.
"Tento druh materiálu určite povzbudil našu chuť k jedlu," hovorí Jonas Edblad.

INGRID SOMMAR