Výskumom k zlepšovaniu

2013-04-18

Aký význam má esteticky navrhnutá kancelária pre úspech spoločnosti a aký vplyv má fyzické prostredie na pohodu, zdravie a inovatívnosť zamestnancov? Architektka a výskumníčka Christina Bodin Danielsson o tom vie viac.

Veľa sa o pracoviskách rozpráva a "kancelária" je horúcou témou. Nie je to až také prekvapivé, keďže kancelária je miesto, kde trávime značnú časť svojho života. Presné vymedzenie práce a voľného času sa naštrbuje a flexibilita je na vzostupe. Veci sa vyvíjajú rýchlo - porovnajte tie dlhé rady zapisovačov z 30-tych rokov a dnešné takzvané kancelárie zábavnej architektúry, z ktorých najznámejšou je pravdepodobne tá spoločností Google. Dnešné stále viac globalizované kancelárske trendy zahŕňajú pojmy ako architektúra otvorenosti, sociálnej siete, a ochrany značky. Vývoj je určovaný stúpajúcimi, neustále novými požiadavkami novej generácie zamestnancov, či už sa jedná o nájom kancelárskych priestorov, alebo technologický vývoj. Výskum v tejto oblasti hrá tiež dôležitú úlohu. Pomáha nám dozvedieť sa niečo o budúcnosti a lepšie sa pripraviť na nadchádzajúce zmeny.

V roku 2010 predložila architektka Christina Bodin Danielsson, odborníčka na kancelárie v Brunnberg & Forsheda Arkitektkontor a výskumníčka na Inštitúte pre Výskum Stresu na Štokholmskej Univerzite, svoju dizertačnú prácu ´Kancelária - Exploračná štúdia: Architektonické Riešenia Vplývajú na Zdravie, Spokojnosť s Prácou a Celkovú Pohodu´ na Škole Architektúry na Kráľovskom Inštitúte Technológií. Vo svojej práci skúmala ako na nás vplývajú rôzne typy kancelárií a ich architektonický dizajn. Jej závery, v skratke, hovoria o tom, že estetická kancelária je dôležitým faktorom úspechu, a že sa zamestnanci cítia horšie v tradičnom kancelárskom prostredí a lepšie v prostredí, ktoré sa dnes vyvinulo do activity-based office (kancelárie prispôsobenej činnostiam). Toto je spôsobené sociálnymi faktormi ako interakciami, príležitosťami stretávania sa a podporovania sa ako pocit existujúcej komunity.

"Okrem iného, som zistila, že zamestnanci hovorili viac o estetických aspektoch než o tých funkčných a hovorili tiež, že sú dôležitejšie. Možno je to preto, že funkcia nie je spojená s pocitmi, ale sa od nej jednoducho očakáva, že bude fungovať - ak to tak nie je, tak prichádzajú na scénu pocity." Ďalším faktorom, ktorý sa jasne ukázal bol fakt, že tí, ktorí sa o architektúre. pracovnom prostredí a estetike vyjadrovali pozitívne, boli pozitívnejšie naladení aj voči celému pracovisku a spoločnosti. Toto by sa pravdepodobne mohlo považovať za ´faktor úspechu´ v súčasnej ére sociálnych médií, v ktorej sú spoločnosti šťastné, ak vidia svojich zamestnancov, že o nich pozitívne hovoria napríklad na Facebooku. Danielsson celkovo študovala 491 kancelárskych zamestnancov z 26 rôznych spoločností alebo oddelení vo veľkých spoločnostiach. Identifikovala sedem typov kancelárií v dnešnom kancelárskom dizajne, všetky definované na základe architektonických a funkčných vlastností - kancelárske kocky, spoločné miestnosti, malé, stredné a veľké kancelárske priestranstvá, plus flexibilné a kombinované kancelárie. V jej výskume bol použitý interdisciplinárny prístup, počnúc od architektúry, tiahnuc sa naprieč teóriou organizácie, cez psychológiu životného prostredia a stresu až po sociálne lekárstvo.

Študovala päť rôznych oblastí:

  • Vplyv kvality architektúry na to, ako kancelárski pracovníci vnímajú vlastné pracovisko a organizáciu.
  • Pohoda kancelárskych pracovníkov v pracovnom prostredí v rôznych typoch kancelárií.
  • Prehľad výskumu vplyvu kancelárskeho prostredia na vnímanie kancelárie zamestnancami.
  • Zdravie, pohoda a spokojnosť s prácou pracovníkov kancelárií v rôznych typoch kancelárií.
  • Význam architektúry a jej dvoch hlavných zložiek, estetickej a funkčnej dimenzie pre spôsob akým kancelárski pracovníci vnímajú svoje vlastné pracovisko a organizáciu.

Čo považujete za najdôležitejšie výsledky a bolo v nich niečo, čo vás prekvapilo?

"Čiastočne to, že estetické aspekty nie sú vnímané ako luxus, alebo ako čerešničku na torte, ale že sa jedná o skutočnú potrebu. A taktiež, že existujú veľké rozdiely vo vnímaní zdravia, pracovnej spokojnosti a pohody v kancelárskom prostredí medzi zamestnancami, ktorí pracovali v rôznych kanceláriách otvoreného typu. Tradičné kancelárske priestranstvá boli hodnotené oveľa nižšie než Activity-Based kancelárie - flexibilné a kombinované kancelárie."

Ako sa výsledky vášho výskumu šírili ďalej?

„Potom, ako som odovzdala svoju prácu, bola som prijatá ako administratívny špecialista v architektonických kanceláriách Brunnberg & Forshed a od tej doby som pracovala na čiastočný úväzok aj na praktickom využití môjho výskumu. Realizovala som celú radu projektov, tak v našej kancelárii ako aj v iných architektonických kanceláriách. Často pracujem nielen s dizajnom kancelárie ale aj s jej fyzickou organizáciou. Neustále si rozširujem svoje vedomosti prednáškami – tak vo Švédsku ako aj v zahraničí, a moje kancelárske typy sú používané v rôznych prebiehajúcich medzinárodných kancelárskych výskumných projektoch.“

Myslíte si, že vaše závery majú aj praktické využitie?

„Nielen, že si to myslím, ale viem, že môj výskum má praktické využitie, a to nielen architektmi, ale minimálne v rovnakej miere aj facility manažmentom*. Pracovala som so spoločnosťami na vytvorení „zdravších“ kancelárií. Tieto spoločnosti majú často viac záujmu než architekti – možno preto, že facility manažment je menej zrelým trhom, a sú preto viac zvedaví, aby sa dozvedeli viac.“ Sú architekti skupinou, ku ktorej sa dá najjednoduchšie dostať a niečo ju naučiť? „Až príliš často sú kancelárske priestory navrhované rutinným spôsobom, na základe krátkodobého ekonomického myslenia a konceptov, ktoré nenachádzajú žiadnu podporu vo vedecký kruhoch. Preto je dôležité pracovať v širšom koncepte a snažiť sa vplývať na rôzne kroky v procese budovania kancelárií, od stavebných dodávateľov a majiteľov nehnuteľností až po interiérových dizajnérov a facility manažérov. Zvyšovať povedomie o výhodách začatia od vedeckých princípov pri navrhovaní kancelárie je možno ešte dôležitejšie,“ uzatvára Danielsson, ktorej súčasná práca zahŕňa štúdium rozdielov v pracovnej neschopnosti medzi zamestnancami v rozdielnych kancelárskych prostrediach. A verí, že je potrebný aj dodatočný výskum kancelárskeho prostredia. Napríklad si mysli, že vieme príliš málo o korelácii medzi fyzickým prostredím a produktivitou. Ale toto už prebieha – pod jej dohľadom.

* Facility Manažment zahŕňa strategické riadenie a kontrolu zdrojov a služieb potrebných pre efektívne fungovanie budovy alebo kancelárie. Toto označenie sa používa celosvetovo, ale existujú rozdiely vo význame vyplývajúce z historických a kultúrnych faktorov.